LIEČBA A PORADENSTVO

Na liečbe porúch príjmu potravy sa podieľa praktický lekár, psychológ alebo psychiater a nutričný špecialista. 

Samozrejme, prvým a najťažším krokom je priznať si svoj problém. Chorému nestačí vysvetliť, že má poruchu príjmu potravy a poradiť mu, že by mal normálne jesť.

Liečba porúch príjmu potravy je často dlhá a náročná, preto by mal mať človek dostatočnú podporu aj vo svojej rodine. Dôležité je, aby mal človek možnosť sa niekomu zveriť.

 

SOCIÁLNE SIETE A ICH VPLYV NA ZDRAVIE DETÍ

Deti a tínedžeri trávia čoraz viac času na sociálnych sieťach, zabávajú sa hraním videohier alebo jednoducho surfujú po internete a strácajú pojem o čase a reálnom svete. Mnohí rodičia sa právom obávajú, že ich dieťa je závislé od internetu. Ako zistiť, koľko času s mobilom v ruke je už priveľa a ako deti od displejov odtrhnúť?

Závislosť od internetu v podstate neexistuje, pretože nie je klinickou diagnózou v oblasti duševného zdravia. Čas strávený pred obrazovkou počítačov alebo telefónov totiž neovplyvňuje mozog rovnakým spôsobom ako drogy či alkohol. Napriek tomu je obrovské množstvo času strávené s telefónom v ruke skutočným problémom, s ktorým bojuje stále viac a viac rodičov.

Čas strávený online sa stáva problémom vtedy, keď narúša schopnosť dieťaťa viesť normálny život. Sociálne siete a hry pôsobia na mozog detí stimulujúco, čo im môže sťažovať schopnosť sústrediť sa na iné veci. Technológia je aj prínosom, ale ak vaše deti zabúdajú na jedlo, ignorujú rodičov a kamarátov a spánok odsúvajú na neskorú nočnú hodinu, len ťažko môžeme hovoriť o pozitívnom vplyve internetu. Nie je tiež žiadnym tajomstvom, že časté využívanie sociálnych sietí vedie u detí a tínedžerov k depresiám a úzkostiam.

PRVÉ VAROVNÉ PRÍZNAKY

Aj napriek tomu, že závislosť od internetu nie je oficiálnou závislosťou, rodičom spôsobuje správanie sa detí vrásky na čele. Je rozdiel medzi tým, či deti využívajú internet na komunikáciu s kamarátmi (s ktorými sa stretávajú aj v skutočnom svete), počúvanie hudby či vyhľadávanie informácií relevantných pre štúdium a tým, či na internete iba “zabíjajú čas” a bezcieľne blúdia po sociálnych sieťach.

Prvým varovným príznakom je pocit rodičov, že niečo nie je v poriadku a že deti to už s časom stráveným pred obrazovkou preháňajú. Deti, ktoré sú “závislé” od internetu, odsúvajú všetko ostatné na vedľajšiu koľaj. Zanedbávajú aktivity primerané ich veku, ako je šport, socializácia, domáce úlohy, ale aj hygiena a spánok. Možno sa správajú spoločensky, ale iba v online svete a na ten offline zabúdajú. Rodičia ich musia vylákať od obrazoviek, niekedy dokonca iba tým, že vypnú internet.

Niektoré deti sa dokonca po požiadavke, aby odložili telefón bokom, správajú agresívne a majú záchvaty hnevu. Neustále premýšľajú nad tým, kedy sa budú môcť opäť pripojiť na internet a čo sa na sociálnych sieťach deje bez ich prítomnosti (trápi ich syndróm fomo, z angl. fear of missing out, teda strach z toho, že o prídu o niečo dôležité).

ČO NA TOM INTERNETE ROBIA?

Určite ste sa aj vy svojich detí minimálne raz opýtali, čo na tom internete vlastne robia. Niet pochýb o tom, že mladá generácia trávi pred obrazovkou oveľa viac času, ale nie všetok čas strávený na internete má automaticky negatívny dopad. To, či je vaše dieťa závislé od internetu, závisí aj od toho, čo tam robí, nie iba od toho, koľko času tam trávi.

Deti robia na internete to, čo minulé generácie robili offline - komunikujú s kamarátmi, hľadajú inšpiráciu, nakupujú, počúvajú hudbu, robia domáce úlohy, učia sa cudzie jazyky, čítajú správy alebo sledujú televíziu. To, čo rodičom môže pripadať ako nadmerné využívanie moderných technológií, je niekedy jednoducho odrazom mladej generácie a nového spôsobu života. Kým je dieťa schopné odtrhnúť pohľad od displeja, sústrediť svoju pozornosť aj inam a komunikuje s rodinou, internet nepredstavuje problém.

Odborníci upozorňujú, že termín závislosť v spojitosti s internetom nie je práve najvhodnejší, to však neznamená, že rodičia nemajú sledovať, koľko času deti na internete strávia. Aplikácie a hry v mobilom sú navrhnuté tak, aby čo najviac zaujali a aby bolo náročné a niekedy priam nemožné odtrhnúť sa od nich.

Existuje množstvo dôkazov o tom, že nadmerné používanie sociálnych sietí vedie k úzkostiam a depresiám. Dievčatá (ale aj chlapci) sa porovnávajú s rovesníkmi, ale aj s celebritami svetového formátu a uzatvárajú sa do seba, pretože v porovnaní s nimi nie sú dosť dobré. Boja sa toho, že premeškajú niečo dôležité a nízky počet sledovateľov a likeov sa stáva nočnou morou.

Negatívny dopad na život má však aj prehnané hranie hier. Ak vaše dieťa trávi dve tretiny voľného času hraním videohier, zbystrite pozornosť. Práve toto množstvo už môže ovplyvniť výsledky v škole a vedie tiež k zvýšenému riziku užívania návykových látok. Deti strácajú prehľad o čase, zhoršuje sa ich sústredenie a v konečnom dôsledku môže mať toto správanie negatívny dopad aj na fyzické zdravie.

                           Spoločne si nastavte hranice

Ľudia (nielen deti a tínedžeri, ale aj dospelí) často pred zmysluplnými aktivitami uprednostnia povrchné scrollovanie instagramom a dúfajú, že ich táto činnosť naplní, no opak je pravdou. To, koľko času trávi vaše dieťa denne na sociálnych sieťach, viete rýchlo zistiť v nastaveniach telefónu a na základe toho sa môžete zariadiť.

Položte deťom jednu veľmi dôležitú otázku - čo im čas strávený na instagrame, tiktoku alebo inej sociálnej platforme prináša?

Namiesto toho, aby sledovali životy ľudí, ktorých nepoznajú a závideli im, môžu vyjsť von a užívať si výhody, ktoré offline svet ponúka. V prípade, že hrajú na internete hry, povzbuďte ich k tomu, aby zavolali kamarátov a išli spolu na ihrisko alebo sa stretli doma a hrali spoločenské hry. Nájdite spolu správny pomer času, ktorý bude tráviť vaše dieťa online a offline a nebojte sa nastaviť hranice.

A v neposlednom rade pomôžte deťom nájsť záľubu, vďaka ktorej zabudnú na bezbrehé vody internetu a buďte im príkladom.

 

SCHOPNOSŤ DIEŤAŤA RIEŠIŤ PROBLÉM

Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo nezávislé, a riešilo svoje problémy samostatne a efektívne, bez jeho pomoci. Začnite preto už od kolísky a nechajte dieťa riešiť ťažkosti. Schopnosť postaviť sa problému čelom a prichádzať s účinnými spôsobmi riešenia je nevyhnutná a dôležitá zručnosť pre úspech v živote, škole a vzťahoch.

Zahrňuje v sebe schopnosť zvládať emócie a kontrolovať pudy, sústrediť sa a udržať pozornosť, čerpať z vedomostí, ktoré sme získali v minulosti a kreatívne myslieť, aby sme dokázali uspieť s novými spôsobmi riešenia akonáhle stojíme pred prekážkou.

Je nevyhnutné, aby sme deti viedli k samostatnému riešeniu ťažkostí, jedine tak im zaistíme zručnosť zvládať život so všetkými nástrahami.

NEZASAHUJTE, POZORUJTE.

Rodičia majú zakódované, že zakročia v momente, akonáhle dieťa s niečím bojuje. Ochranársky inštinkt je prirodzený a samozrejme nutný – ale myslite na to, že iba v prípadoch, ak ide o život alebo nepríjemné zranenie.

Dieťa sa musí naučiť vo svete fungovať, skúšať a skúmať ho, aby mu porozumelo a obišlo sa v budúcnosti bez vašej pomoci. Dieťaťu možno potrvá po prvýkrát veľmi dlho, než si obuje topánku, a vy by ste to urobili za sekundu, ale čo ho to naučí?

Dieťa si nevybuduje pocit kompetencie a dôvery v seba, že prekážky zvládne. Začne to obúvaním sandálov a skončí to tým, že sa na vás dieťa bude obracať aj ako dospelé; a vy mu budete pomáhať aj s tým, čo má už dávno vedieť. 

Hoci máte nutkanie vstúpiť medzi dieťa a problém, a vášho miláčika ochrániť pred sklamaním, uvedomte si jedno – toto je problém dieťaťa a samé ho musí tiež zvládnuť.

Vaša pomoc možno poskytne riešenie v danom momente, ale taktiež sa staviate do role toho, kto dá za dieťa veci do poriadku. Vy máte fungovať ako partner a sprievodca pri riešení, nie samotný riešiteľ.

VZDAJTE SA PREDSTAVY DOKONALOSTI A BEZCHYBNOSTI.

Mladí ľudia cítia extrémny tlak na výkon. Cítia, že musia byť excelentní, musia vynikať a chyba je neprípustná. Ale bez chyby by nevznikla mliečna čokoláda ani penicilín.

Deti by mali  cítiť, že sú milované za to kým sú, nie za to čo robia. Nesnažte sa preto mať „dokonalé“ dieťa.

Prečo vlastne zasahujeme do aktivít detí? Bojíme sa, že chybujú pretože nás rodičia učili, že je to neprípustné? Každý chybuje.

Je načase zmeniť pohľad na chyby – nie sú nepriateľ a neznižujú našu hodnotu. Naopak oberajú nás o odvahu zlepšovať sa a nútia nás žiť v nešťastnom stereotype. Zlyhanie nie je nič, za čo by sme sa mali hanbiť, ani čoho by sme sa mali báť. Nechajte preto dieťa tisíckrát chybovať, aby to tisíci prvý zvládlo a bolo na seba hrdé.

 NECHAJTE DETI NECH ZÁPASIA S BEŽNÝMI ČINNOSŤAMI.

Koľkokrát ste obuli dieťaťu topánku alebo navliekli tričko, lebo s tým zápasilo? Koľkokrát ste ho vyhnali z kuchyne, pretože ste nemali čas na jeho pomalé úkony, hoci chcelo pomáhať? A spýtam sa vás ešte jednu dôležitú vec – bolo dieťa nervózne, keď si topánku navliekalo, alebo naopak sústredené?

Boli ste to vy, koho poháňala vlastná netrpezlivosť či nervozita, aby bola úloha/úkon dokončený čo najskôr. Túto nervozitu si nesieme od vlastných rodičov a obyčajne si to ani neuvedomujeme. Preto je dôležité, aby sme deti nechali pomáhať, fascinovane skúmať sandále, skúšať a opätovne zlyhávať bez nášho súdenia.

Prizvite deti k domácim prácam už od malička – nechajte ich zamiešať ingrediencie v miske alebo triediť ponožky po usušení. 

„Ak budete čakať, kým bude dieťa dostatočne staré alebo zvládne podľa vás úkon adekvátne, môžete minúť ten sladký moment, v ktorom neberie domáce práce ako otročinu ale skutočne chce pomôcť.“

Neučia sa deti neochote starať sa o domácnosť od nás? Naše zlé naladenie pri upratovaní a varení im indikuje, že sa jedná o nepríjemnú činnosť, ktorá ich musí taktiež obťažovať.

Detská prirodzenosť je zúčastňovať sa a byť súčasťou spoločenstva – rodiny. A práve tu začínajú základy samostatnosti a riešenia problémov.

BERTE PROBLÉMY AKO NORMÁLNU SÚČASŤ ŽIVOTA.

Máme tendenciu brať problémy ako negatívnu skúsenosť, ktorej sa chceme všemožne vyhnúť, pretože sa ich bojíme. Ale prečo sa ich bojíme? Pretože nás rodičia za zlyhanie trestali a zosmiešňovali, to isté v škole, následne v práci.

Neveríme si dostatočne na to, aby sme čelili problému s kľudom, s vierou, že sme kompetentní to zvládnuť. Lenže prekážkam sa nevyhneme; nebyť prekážok, nič by sme nikdy nedosiahli. Uistite sa preto, že beriete prekážky ako normálne, a učte to isté i dieťa. Nezameriavajte sa na to, aby v živote dieťaťa bola absencia problémov, zamerajte sa na podporu schopností, aby problémy zvládlo prekonať.                     

NIČ VÁM NEUTEČIE, PRESTAŇTE SA PONÁHĽAŤ.

Pamätajte si, že dieťa sa učí skúšaním, zlyhávaním a opätovným skúšaním.

Pre vás možno primitívny úkon (napríklad zamiešať cesto v miske) je pre dieťa výzva, v ktorej potrebuje uspieť a ktorú potrebuje zvládnuť samé. Pretrpte tú trochu neporiadku, buďte trpezliví voči času, ktorý nad úkonom dieťa strávi – vyplatí sa to a dieťa naučíte do dospelosti aby skúšalo, dokým sa mu to nepodarí, alebo prichádzať s kreatívnymi nápadmi, ako to zvládnuť lepšie.

- Pýtajte sa otázky – ak za vami dieťa príde s plačom alebo prekážkou, neskočte rovno do riešenia, ale obráťte prekážku naspäť na dieťa. To je náročná situácia, čo s tým budeš robiť/čo navrhuješ/aké riešenia ťa napadajú? Ukazujete mu tým, že veríte jeho schopnostiam, a máte dôveru v to, že to zvládne.

- Pokiaľ dieťa zápasí s riešením , skúste ho jemne naviesť, a vypichnite čo je zrejmé, aby malo na situáciu náhľad a vybudovalo si odstup. Pomôžte mu prichádzať s kreatívnymi riešeniami.

- Identifikujte a analyzujte problém. Skúste dieťa naviesť otázkami – Prečo si myslíš, že sa to stalo/prekážka vznikla? Aký bol výsledok tohto chovania/riešenia/tvojej voľby? Čo by si mohol urobiť inak? Akým spôsobom to vyriešiš? Týmto spôsobom ho učíte veľmi dôležitú schopnosť premýšľať nad problémom a jeho riešením. Obvykle máme tendenciu cítiť sa ako obeť, ľutovať sa a bedákať. Prečo sa to deje práve mne! Toto je efektívnejší spôsob, naučte ho seba i dieťa.

Problém dnešnej doby je jeho uponáhľanosť. Nemáme na nič čas, a k tomu vedieme aj deti. Nemáme trpezlivosť na to, aby sme počkali kým dieťa vyskúša obuť si topánku alebo zamiešať cesto v miske. Chceme všetko rýchlo, nežijeme v prítomnosti ale naháňame budúcnosť. Tento problém však deťom berie možnosť naučiť sa so svetom popasovať, zamýšľať sa nad ním a riešiť vzniknuté prekážky. Spomaľme, a učme sa trpezlivosti od detí.