Tak to vidím ja
,,Sme na jednej lodi, máme radi život..."
/Úvaha/
Každý rok v marci prichádza jar, ľudí príroda láka von za prvými teplými lúčmi slnka. Aj tento rok tiež k nám prišiel mesiac marec, ale nie taký na aký sme zvyknutí. Jar nám síce na dvere zaklopala, ale priniesla so sebou aj niečo, čo nikto nečakal. Tak ako aj iné krajiny na celom svete aj našu krajinu navštívil nebezpečný vírus.
Táto choroba nám veľa berie, ale aj veľa dáva. Dáva nám možnosť , čo je v živote najdôležitejšie. Bohatstvo a pýcha to určite nie sú! Ľudia si neuvedomovali, aké je zdravie vzácne, nevážili si prácu lekárov a teraz sa všetci bojíme a želáme si, aby sme boli zdraví. Miniatúrny vírus, ktorý ani nevidíme, nám otvára oči. Zdravie, šťastie a rodinu si za peniaze nekúpime. Pobyt vonku sme brali ako samozrejmosť, voľný čas namiesto toho, aby sme ho prežívali s rodinou, sme zabíjali míňaním peňazí na zbytočnostiach v nákupných centrách.
Vírus nám zatvára dvere a my musíme byť doma. Teraz by sme radi navštívili starých rodičov, ale nemôžeme. Pobyt vonku môžeme uskutočniť len s ochranným rúškom s akýmsi filtrom, lebo vírus môže byť všade okolo nás. Nie je to odplata za naše správanie voči prírode a voči nám navzájom? Aj príroda by veľakrát potrebovala ochranné rúško pred ľuďmi. Ľudia si mysleli, že im patrí celá Zem, že si v prírode môžu robiť, čo chcú, čo prírode nariadia.
Teraz sme všetci na jednej lodi. Všetci sa musíme rešpektovať, pre všetkých
platia rovnaké pravidlá. Je len na nás, aká bude dlhá plavba, či z lode vystúpime, alebo prídeme šťastne až do prístavu.