Po dvoch rokoch covidu sme sa my, ôsmaci a deviataci, opäť mohli tešiť na lyžiarsky výcvik. Nevedeli sme sa dočkať pondelka 06.02.2023. Konečne nastal ten deň. Každý minimálne s kufrom a dvomi plnými taškami nedočkavo čakal, či sa do toho autobusu zmestíme. Zmestili sme sa a vyštartovali.
Cesta bola pokojná a rýchla. Prekvapenie nás čakalo pred hotelom, kde bolo veľa snehu a šmykľavá cesta, ale šofér to zvládol. Vybehli sme von a prekvapilo nás počasie - bolo krásne slnečno, ale mrazivo. Po ubytovaní sme sa najedli a nedočkavo čakali, kedy pôjdeme na lyže.
K svahu nás priviezol minibus. Tam na nás už čakal inštruktor Michal s babami a my sme mali predviesť svoje umenie. Od toho záležalo, do ktorej skupiny budeme zaradení. Nakoniec boli tri. Tých najlepších ako Ema, Sára, Miško, Maxo, Damián, Juraj a Adam si pod krídla zobrali pani učiteľky Marika a Zuzka, ktorí si užili aj strmší svah na kopci oproti a so skákajúcou pomou. My ostatní sme počúvali a učili sa s inštruktormi, ktorí boli úplne skvelí a neskutočne trpezliví.
Nastala tvrdá drina, prišli aj prvé pády a s nimi aj modriny. Ale neodradilo nás to, pretože všetci sme sa prišli naučiť lyžovať alebo zdokonaliť, čo sa nám aj podarilo. Zistili sme však, že lyžiarky veru nie sú topánky na tancovanie, že sú ťažké a bolia z nich nohy, že lyžovanie nie je jednoduchý šport a nie každý môže byť Petra Vlhová. V neposlednom rade sme si uvedomili, že musíme byť opatrní a ohľaduplní na svahu nielen k sebe, ale aj k ostatným lyžiarom, lebo k pádu a zraneniu môže prísť veľmi rýchlo, takmer v zlomku sekundy.
Počas celého týždňa sme mali krásne slnečné, ale mrazivé počasie, ale tak to v zime má byť. Na svahu sme strávili 3 hodiny doobeda a 2,5 hodiny poobede. Okrem lyžovania sme si užili aj vychádzku do prírody či oddych v hotelovom bazéne a páčili sa nám aj spoločné chvíle na izbách. Mali sme tak možnosť spoznať spolužiakov aj z inej stránky ako je tomu v škole.
Lyžiarsky sa nám veľmi páčil a mnohí z nás určite budú lyžovať aj s rodičmi.