Sme na jednej lodi, máme radi život

(úvaha)

       Prežívame mimoriadne obdobie, ktoré si snáď pamätajú len tí najstarší pamätníci. Prišla pandémia vírusu nazývaného COVID 19. Zo spomienok našich starkých sme sa dozvedeli, že po prvej svetovej vojne už niečo podobné ohrozilo životy mnohých ľudí, bola to nákaza španielskej chrípky. Tá obehla trikrát celú zemeguľu.

      Dodnes sme si to ani neuvedomili, až zavádzaním prísnych opatrení a správami, ktoré každodenne mapujú situáciu vo svete aj u nás. Dnešný vírus sa rýchlo šíri po celom svete, čo zapríčiňuje nemalé ekonomické škody, vysoké výdavky na zdravotnú starostlivosť, viac nezamestnaných, menej práce a najhoršie je, že táto pandémia má za následok zomieranie ľudí. V 77 krajinách zomrelo vyše 3,4% z viac ako 92 tisíc nakazených ľudí. Pandémia šíri strach o našich najbližších a všetci sme si rýchlo uvedomili, že najbohatší človek je ten, ktorý je zdravý. Zrazu sme si začali uvedomovať hodnoty, na ktoré sme doposiaľ nemali čas pre pracovné povinnosti a rýchly tok udalostí okolo nás. Rodičia sú spolu s deťmi vyzývaní, aby zostali doma. Väčšia ohľaduplnosť voči staršej generácii vyplýva z pocitu, aby aj naši starkí tu s nami zostali čo najdlhšie. S obavami si telefonujeme a dúfame, že na druhom konci telefónu začujeme blízky a srdcu milý hlas.

     Toto všetko nás núti uvedomiť si, aký krásny je život. Je skvelé, keď sa môžeme prebehnúť bez obáv po jarnom vzduchu popretkávanom slnečnými lúčmi a uvedomiť si radosť, ktorá nás obklopuje z prebúdzajúcej sa jari. Chceme, aby trilkot vtáčikov zobudil čarovné víly a tie nám priniesli ozajstnú jar do života a radosť ovenčenú pučiacimi kvetmi a listami stromov. Cítime sa ako nesmelo vykúkajúce púpavy a podbele, aby nás nespálil nejaký zabudnutý zimný mráz.

     Nadobúdame väčší pocit, že bolo treba sa zastaviť, spomaliť, vyzdvihnúť hodnoty života, ochranu prírody a zdravia všetkých. Menej sa trápiť materiálnymi hlúposťami na úkor seba a ľudí okolo nás. Byť viac solidárni ako sebeckí. Zatlieskať tým, čo si to naozaj zaslúžia. Brať ohľad na spoločné dobro. Zažívame návrat k ohľaduplným extrovertom na rozdiel od bezohľadných individualistov. Identita človeka zvíťazila.

     Ak má byť táto pandémia bodom obratu v ľudskom živote k lepšiemu, potom sa musíme s vďakou postaviť a podať ruku životu, aby sme prešli s vierou a nádejou cez ohrozenie okolo nás. Túto výzvu ponúknutú životom je potrebné uchopiť hlavne do rúk mladých, aby sme boli prínosom pre svet, prírodu, spoločnosť a hlavne nezabúdali, že to najcennejšie máme v kruhu svojich najbližších, lebo len tak môžeme zabudnúť na vážnejšie starosti okolo nás.