Školský špeciálny pedagóg
Škola a integrácia detí
História integrácie (začlenenia) handicapovaných detí, dnes detí so špecifickými výchovno- vzdelávacími potrebami, sa začala písať na našej škole v roku 1996. Vtedy totiž pán riaditeľ školy M. Počuch prijal do prvého ročníka telesne postihnutého chlapca M. Dugoviča z Boleráza, čo nebolo v tom čase bežnou záležitosťou. Všetci sa však s touto skutočnosťou popasovali na výbornú. Spolužiaci si na Mareka postupne zvykli, prijali ho medzi seba, pomáhali mu a on sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich triedneho kolektívu. Veď na spoločné priateľstvá dodnes s radosťou spomínajú. Samozrejme, nemalú zásluhu na úžasnom zvládnutí Marekových prvých písmen, slov, číslic mala p. uč. Halenárová (1. a 2.roč.) a po nej p. uč. Petrovičová (3. až 9. roč.).
V tom istom školskom roku prišli i ďalší žiaci Marek, Mirko a Katka, ktorí navštevovali triedu
p. uč. Mesíčkovej (1. a 2. roč.) a po nej p. uč. Sadloňovej (3. až 9. roč.). U týchto žiakov boli poruchy učenia spojené s poruchami správania. Všetky vyučujúce vykonávali túto obetavú prácu so zanietením a v úzkej spolupráci s DIC v Trnave. Postupne pribudlo ešte niekoľko detí zo Smoleníc a z Bolerázu.
Prechodom týchto žiakov na druhý stupeň bolo potrebné venovať sa im oveľa intenzívnejšie, než bolo v silách vyučujúcich, ktorí v týchto triedach učili.
A tak v školskom roku 2000/2001 začal na našej škole pracovať školský špeciálny pedagóg: Mgr. Ivana Slabá. Jej práca je zameraná práve na žiakov so špeciálnymi potrebami. Jej úlohou je nielen zabezpečiť ich vzdelávanie, ale aj vytvoriť správne sociálne vzťahy týchto žiakov s ostatnými žiakmi a učiteľmi školy
poruchami učenia. V tomto školskom roku máme začlenených 29 žiakov.Odvtedy našu školu navštevovalo viacero detí s rôznymi zdravotnými problémami, či
„ Milí žiaci, pedagogickí i nepedagogickí pracovníci, milí rodičia! Obraciam sa na vás v mene týchto detí s prosbou o zhovievavosť a trpezlivosť pri práci, či komunikácii s nimi. Mali by sme sa všetci naučiť akceptovať aj takéto deti a uvedomiť, že sú tak isto žiakmi našej školy a nechcú mať pocit, že ich spomedzi seba vyčleňujeme.....“ Ďakujem aj za seba aj za nich.