Moja dedina - sprievodca Trstínom

      Vitajte v obci Trstín!

   V obci, ktorá leží na západnom Slovensku pri krajskom meste Trnava. Trstín, v minulosti Nádaš, má 1300 obyvateľov.

      Poloha Trstína pri vstupe do jedného z malokarpatských prechodov ho predurčila na osídlenie v rannom stredoveku. Územie ležalo na vnútorných hraniciach konfínia – pohraničného pásma. Ochranu zabezpečovali skupiny dosadeného obyvateľstva, pohraničné stráže Sikulovia. O ich prítomnosti na teritóriu Trstína sa dozvedáme z najstaršej listinnej zmienky - donačnej listiny Belu IV. z roku 1256, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o obci. Osídlenie Sikulmi však nevylučuje predchádzajúce slovanské osídlenie. Dokladá to rovnako listina z roku 1256, kde sa spomína vila Machalan–Močidlany. Neskororománsky kostolík z r. 1245 v Hájičku a názov vedľajšieho vŕšku Močidlový vedie k predpokladu, že Hájiček s okolím bol súčasťou veľkého chotára Močidlán.

    Ako prameň k dejinám obce slúži Richtárska kniha. Zachytáva záznamy obecnej správy v rozpätí rokov 1594-1721. Vyskytujú sa v nej tri druhy zápisov: kúpnopredajné zmluvy, testamentárne odkazy a občianskoprávne zápisy.

    Tereziánsky lexikon sídel Uhorska zroku 1773 zaraďuje medzi opidá (mestečká) aj Trstín.Trhové privilégium „privilégium nundinale“ z18. februára 1817 povoľovalo konať štyrikrát do roka jarmoky, všetky vo štvrtok: v marci po prvej pôstnej nedeli, v júni po sv. Vítovi, v septembri po sv. Matejovi a v decembri po sv. Lucii.

    V 19. storočí pracovali v Trstíne tri mlyny, dva v dedine (Nottného, Školudov) a Drahošov mlyn na Trnávke smerom na Bukovú .

Pamiatky Trstína

Vďaka histórii máme v našej obci rôzne pamiatky.

Kostolík Panny Márie v Hájičku pochádza z roku 1245. V minulosti bol využívaný ako farský kostol, no po dostavbe farského kostola v centre obce zostal kostolík v Hájičku pútnickým mariánskym miestom. Kostolík a pútnické miesto Hájiček pôsobivo dotvára umelecky hodnotná Krížová cesta zroku 1923.

Farský kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v polovici 18. Storočia a na jeho výstavbe sa významne podielala manželka Ladislava Labšianskeho z Korlátka, Júlia Otlik. Prispela veľkoryso na výstavbu trvajúcu v rokoch 1753–1763 - darovala pozemok, vysoký finančný obnos a výnos z 10-ročnej práce svojich poddaných na Rozbehoch.

Renesančný kaštieľ - jeho stavba sa pripisuje rodine Motešických. K presnému datovaniu kaštieľa napomáha kartuša na komíne s údajmi 5. 8. 1685 výstavba a15. 8. 1792 rekonštrukcia. V roku 1846 ho získal knieža Alfréd Windischgrätz a po roku 1919 František Černušek. V jeho držbe zostal až do 50-tych rokov 20. storočia. Teraz je vo vlastníctve Ing. arch. Jozefa Danáka

Barokový kaštieľ bol postavený v polovici l8. storočia.               

Z pôvodného anglického parku sa zachovalo niekoľko platanov, briez a javorov. V súčasnosti je využívany ako Reedukačný domov pre mládež.

Ambroziánum postavené v 90. rokoch vdp. Otom Školudom pre občanov s cieľom podporiť ich stretávanie. Ešte donedávna sa v Ambroziáne nachádzala Pamätná izba otca biskupa Ambróza Lazíka, ktorý sa narodil v Trstíne 7. decembra 1897 a je pochovaný na miestnom cintoríne. V pamätnej izbe bola expozícia venovaná taktiež i Martinovi Kollárovi, ktorý pôsobil v Trstíne ako kňaz.

Osobnosti a rodáci Trstína

Martin Kollár (l3.10.1853 Čáry - 26.1.1919 Trstín) rímsko-katolícky kňaz, národno-kultúrny pracovník redaktor a vydavateľ Katolíckych novín, prekladateľ, poslanec Uhorského snemu. V Trstíne prežil 30 rokov činorodej pastoračnej a osvetovej práce.

Jozef Karol Viktorín, rímsko-katolícky kňaz, literárny organizátor, vydavateľ, publicista štúrovského a matičného obdobia.

Jozef Novák, rímsko-katolícky kňaz, národno-kultúrny pracovník.

Rodáci

Mons.ThDr. Ambróz Lazík (7.12.1897 – 20.4.1969) biskup, apoštolský administrátor trnavský. Svojou diplomaciou prispel k úprave pomerov medzi cirkvou a štátom. V Ambroziáne sa nachádza pamätná izba.

Don Ľudovít Suchán (25.8.1921– 5.1.2005) salezián, 50 rokov misionár v Japonsku. Písal hexametrom (zbierka „Posledný makovník“).